Jump to content
IGNORED

Jedna mapa govori vise od rijeci


borris_

Recommended Posts

pa pored univerzalnih praznika koje slavi ceo zapadni svet, nase je samo sretenje (februar) i zavrsetak WWI (novembar) koji isto slavi slidan deo zapada.

sta mi imamo nesto specificno osim 1 dana za slavu?

Link to comment

Pa to je takav jezik, taj tzv. aglutinativni, u mađarskom se svi oblivi grade lijepljenjem tih nastavaka, nisam siguran koliko su to padeži u ovom našem obliku, no, što mi imamo (i) u prijedlozima, kod Mađara je u nastavcima. 

Kapiram da bi po toj numeraciji u japanskom bilo 300 padeža

Link to comment

Ja mislio da makedonski i bugarski nemaju padeže, ali se ovde izgleda podrazumevaju i oblici sa predlozima?

Inače za mađarski ni ovi moji Mađari nisu baš sigurni koliko ima tačno padežnih oblika. To je jezik gde nema pleonazma, kako kažu :D, možeš da nakrkaš reči i nastavaka i povežeš tako u nedogled. A onda se u nekom drugom obliku svi ti nastavci promene, ali to povuče i promenu u rečima i... :vesala:

 

 

Link to comment
1 hour ago, Filozof manijak said:

Ček, (severno)makedonski ima samo 2 padeža?

 

Ja sam mislila da ima samo jedan.

Znaš ono

Srbin: Idem na kratko.

Makedonac: Na koji Kratko?

Link to comment
5 hours ago, James Marshall said:

Pa to je takav jezik, taj tzv. aglutinativni, u mađarskom se svi oblivi grade lijepljenjem tih nastavaka, nisam siguran koliko su to padeži u ovom našem obliku, no, što mi imamo (i) u prijedlozima, kod Mađara je u nastavcima. 

 

Turski isto.

Link to comment
3 hours ago, Zabalujev said:

Ja mislio da makedonski i bugarski nemaju padeže, ali se ovde izgleda podrazumevaju i oblici sa predlozima?

Ne verujem, verovatno su računali vokativ (Горан -> Горане, Јовано -> Јованке, Марија -> Маријо) koji Makedonci nazivaju padežnim ostatkom, a ne padežom pošto se zadržao samo kod nekih imenica.

 



 
Quote

 

Падежни остатоци

Македонскиот јазик е еден од двата словенски јазици кои немаат падежен систем. Падежните форми се заменети со предлози и лексички изрази. Сепак, денес во македонскиот јазик има мал број остатоци од поранешните старословенски падежи, односно падежни остатоци од вокативот и акузативот. Овие остатоци се такви форми на зборови кај кои со посебни наставки се искажува нивната функција во реченицата. Овие падежни форми биле вообичаен начин на изразување на функциите. Денес овие форми се среќаваат само кај некои именки од машки и женски род со вокативбна служба, а многу ретко со други други служби како на пример акузативната или предметската. Поради постоењето на други форми, падежните остатоци исчезнуваат од македонскиот јазик.[1]

пр.
Боже мој! Што ли направи? (вокативна функција)
Мамо! Каде е млекото? (вокативна функција)
Вчера го видов Јована. наспроти Вчера го видов Јован.
Вокативни форми

Вокативните форми се користат за непосредно обраќање кон некого или нешто, најчесто кон човечко суштество. Преку нив свој израз наоѓа обраќањето или категоријата апел. Таа се остварува со посебна интонација и со граматички наставки. Вокативната интонација е неопходна за оваа служба на именките, а наставките се застапени само кај дел од нив, пред сè кај оние што именуваат човечки суштества (пр. мајко, брате, сестро итн.) Вокативни форми можат да имаат и именките што означуваат нешто неживо, ако по пат на персонификација им се препишува својство на соговорник во општењето (пр. Вардаре, земјо, Македонија, итн.) [2]

Именките од машки род своите вокативни форми ги образуваат со наставките  и . Во пракса не постои јасна граница меѓу овие две наставки и двете може да се користат за една иста именка (свате, свату). Наставката  почесто се среќава кај едносложни именки, а  кај повеќесложни именки (крају, учителе). Машките имиња кои завршуваат на самогласка немаат вокативна форма (Никола, Ѓорѓи), а тие што завршуваат на согласка ка земаат наставката  (Горане, Зоране).[3]

Именкие од женски род ги користат наставките  и  за вокатив. Првата наставка ја користат именки кои завршуваат на -ица и -ка (Јованке, Милице), додека втората ја користат именки кои завршуваат на  (Маријо, Симоно). Именките од женски род што завршуваат на согласка немаат вокативна форма (љубов, радост). Именките од среден род немаат вокативни форми.[4]

 

 

https://mk.wikipedia.org/wiki/Граматички_категории_на_именките_во_македонскиот_јазик

Link to comment

Evo kako izgleda 18 mađarskih padeža:

 

Quote

 


name of the case suffix(es) meaning of suffix back vowel (or mixed) word front vowel word very front vowel word
      singular plurar singular plurar singular plurar
Nominative [this word is the subject] ház (house) házak kert (garden) kertek tető (roof) tetők
Accusative ~t [this word is the object] házat (house) házakat kertet (garden) kerteket  *5  
Dative ~nak, ~nek for ~, of ~ háznak (for house) házaknak kertnek (for garden) kerteknek    
Illative ~ba, ~be into ~ házba (into house) házakba kertbe (into garden) kertekbe    
Inessive ~ban, ~ben *1 in ~ házban (in house) házakban kertben (in garden) kertekben    
Elative ~ból, ~ből from ~, out of ~ házból (out of house) házakból kertből (from garden) kertekből    
Allative ~hoz, ~hez, ~höz *2 to ~, towards ~ házhoz (to house) házakhoz kerthez (to garden) kertekhez tetőhöz (to roof) tetőkhöz
Adessive ~nál, ~nél at ~, by ~ háznál (at house) házaknál kertnél (by garden) kerteknél    
Ablative ~tól, ~től away from ~ háztól (away from house) házaktól kerttől (away from garden) kertektől    
Sublative ~ra, ~re onto ~ házra (onto house) házakra kertre (onto garden) kertekre    
Supressive ~n on ~ házon (on house) házakon kerten (on garden) kerteken    
Delative ~ról, ~ről about ~, from off ~ házról (about house) házakról kertről (about garden) kertekről    
Instrumental ~val, ~vel 3 with ~ házzal (with house) házakkal kerttel (with garden) kertekkel    
Causal ~ért for ~, because of ~ házért (for house) házakért kertért (for garden) kertekért    
Terminative ~ig until ~ házig (until house) házakig kertig (until garden) kertekig    
Temporal ~kor at ~ time – *4    
Translative ~vá, ~vé
*3
turning into ~ ház (turning into house) házak kert (turning into garden) kertek    
Modal ~ként as ~ házként (as house) házakként kertként (as garden)

kertekként

 

 

 

 

https://hungaryforyou.wordpress.com/2013/02/23/noun-cases/

Link to comment

Join the conversation

You can post now and register later. If you have an account, sign in now to post with your account.

Guest
Reply to this topic...

×   Pasted as rich text.   Paste as plain text instead

  Only 75 emoji are allowed.

×   Your link has been automatically embedded.   Display as a link instead

×   Your previous content has been restored.   Clear editor

×   You cannot paste images directly. Upload or insert images from URL.

×
×
  • Create New...